Gelnica

Základné informácie: 

Okres: Gelnica

Región: Spiš

Súradnice: 48° 50′ 53″ N, 20° 56′ 14″ E

Rozloha: 57,65 km²

Počet obyvateľov: 6232 (k 31.12.2011)

Starosta: Anna Nemčíková

Webová stránka obce: www.gelnica.sk

    Gelnica je centrom celého hnileckého údolia. Mesto je obkolesené pásmom zalesnených vrchov, ktoré patria k Spišsko-gemerskému rudohoriu. Rozprestiera sa po oboch brehoch Hnilca popri železničnej trati Margecany-Červená Skala-Zvolen. Leží v nadmorskej výške 375 m, ale okolité pásmo vrchov dosahuje výšku od 655 do 1030 m n. m.. Mesto založili v 12.storočí, keď sa k pôvodnému slovanskému obyvateľstvu prisťahovali baníci z Bavorska. V Gelnici a okolí sa ťažilo nielen striebro a meď, ale aj zlato, ortuť, olovo a železná ruda. Vgelnických baniach pracovalo 300 až 400 baníkov. Gelnica ako stredisko hornouhorského baníctva mala pôvodne svoje vlastné tzv. gelnické právo, ktorého stopy boli nájdené v gelnickom banskom práve z XV. storočia.

 Čo môžete vidieť v Gelnici a jej blízkom okolí:

Hrad
            Typickou dominantou Gelnice je nevysoké bralo so zvyškami niekdajšieho Gelnického hradu. Hrad bol založený za uhorského kráľa Ondreja II. r. 1234. Miesto pre stavbu určil Gottfried Klingsoher, poverenec kráľa. O pôvode hradu z 13. storočia svedčí aj jeho pôdorys oválneho tvaru. Hrad bol vybudovaný na ochranu mesta a baní. Roku 1963 sa začalo s prieskumom hradného areálu a jeho okolia. Pritom sa zistilo, že v okolí hradu vyúsťuje 14 podzemných chodieb, resp. pivníc. Pri výkopových prácach na hrade sa našli viaceré predmety, ako kľúče, ostrohy, zbrane a pod. 

Kamenný most

        Most bol postavený v rokoch 1837 - 1845. Je to masívna dvojarkádová stavba z lomového kameňa. Je na ňom pamätná tabuľa s letopočtom 1837 a monogramom mesta G.B. /Göllnitzbánya/.

Gelnické námestie

        Gelnické námestie je podlhovasté a pomerne pravidelné. Námestiu dáva ráz skupina domov, v ktorých bývali majitelia baní tvoriaci najvyššiu spoločenskú vrstvu. Na svahoch okolo námestia boli rozstrúsené domčeky baníkov, majstrov, drevorubačov, uhliarov a furmanov. Do dnešného dňa sa zachoval dom baníka, ktorý je v rekonštrukcii. K dominantám námestia patrí aj bronzová socha modliaceho sa baníka. Dominantnými budovami námestia sú bývalá radnica (dnes Banícke múzeum) a budova okresného úradu.

Okrem tohoto centrálneho námestia má Gelnica ešte námestie pri evanjelickom kostole. Patrí k najidilickejším kútom mesta. Lemujú ho starobylé domy v tereziánskom baroku z druhej polovice 18. storočia.

Banícke múzeum

        Formovanie myšlienky vzniku múzea má svoju dávnu históriu aj v Gelnici. Už na sklonku vlády Márie Terézie v roku 1766 bolo mestské zastupiteľstvo v Gelnici vyzvané, aby sa postaralo o zozbieranie všetkého dokumentačného materiálu súvisiaceho s baníctvom a postaralo sa tiež o jeho šetrné uloženie. Táto výzva ostala však dlho bez povšimnutia a až v roku 1932 sa tejto ušľachtilej myšlienky ujal vtedajší riaditeľ meštianskej školy Leopold Gruss, ktorý od baníkov a ich rodín začal zbierať rôzny materiál, ktorý skladoval v priestoroch meštianskej školy, ktorý však pre verejnosť nebol sprístupnený. Slúžil a bol v značnej miere využitý pri vyučovaní. Po smrti Leopolda Grussa sa tejto úlohy ujal Samuel Fabriczy, učiteľ, ktorý vymohol na mestskom predstavenstve pridelenie jednej budovy, ktorá dovtedy slúžila za sypárňu a stajňu. Táto budova bola povrchne upravená a prispôsobená k účelom múzea a tak v roku 1938 bolo múzeum po prvýkrát sprístupnené pre verejnosť. Toto sprístupnenie netrvalo dlho, keďže budova, aby bola spôsobilá pre potreby múzea si vyžadovala väčší náklad na uskutočnenie adaptačných prác. Toto však nepochopilo mestské predstavenstvo a tak múzeum aj pričinením blížiacich sa vojnových udalostí bolo už 15. marca v roku 1939 pre verejnosť uzatvorené.

Roku 1948 bolo múzeum sprístupnené po prvýkrát po oslobodení verejnosti a jeho provizórne inštalované zbierky navštívilo v roku 1948 asi 250 osôb. Vstupné sa nevyberalo.

        Významnú úlohu pre aktivizáciu činnosti múzea v roku 1949 malo ustanovenie 9 členného kuratória miestneho múzea, ktoré bolo vymenované 1. februára 1949. Kuratórium na svojich zasadnutiach v roku 1949 sa zaoberalo činnosťou múzea, pracovným programom na ďalšie obdobie, ako aj návrhmi na opravu a údržbu budovy múzea.

V roku 1963 vo februári sa po generálnej oprave vnútornej časti budovy uskutočnila inštalácia expozícií, ktoré boli sprístupnené verejnosti a to: expozícia astronómie, geológie Československa, geológie Spiša, antropológie, archeológie a expozícia baníctva za feudalizmu. Obsah expozícií sa postupne rozširoval. Dňom 1.2. 1965 sa stalo banícke múzeum pobočkou Vlastivedného múzea v Spišskej Novej Vsi. 

Rímskokatolický kostol

        Patrí k najstarším staviteľským pamiatkam mesta. Je gotický a pochádza zo 14. storočia. Hovorí sa, že na mieste terajšieho kostola stál iný gotický kostol. Dnešná sakristia bola vraj alebo jeho sanktuáriom, alebo bola sama kostolíkom. Jej masívne rebrá poukazujú rozhodne na starší vek, ako je vek kostola.Zvláštnosťou kostola je neobyčajne dlhé a široké sanktuárium, ktoré patrí k najväčším na Spiši.