Smolnícka Huta
Základné informácie:
Okres: Gelnica
Región: Spiš
Súradnice: 48° 44′ 43″ N, 20° 46′ 26″E
Počet obyvateľov: 461 (31. 12. 2011)
Starosta: Ján Grega
Webová stránka obce: www.smolnickahuta.sk
Za prvé roky obývania terajšieho územia Smolníckej Huty sa môže považovať obdobie 1141 – 1161 za panovania kráľa Gejzu II., ktorý vidiac tu veľké prírodné bohatstvo (nerasty, veľká rozloha lesov) povolal do tohto kraja Sasov. Za panovania kráľa Belu IV. v roku 1235 – 1270 sem boli povolaní Mantáci z terajšieho Baieru. V neskoršej dobe bola invázia Galov a Sasov. Odkiaľ prišli nie je známe. Mantáci (obyv. nemeckej národnosti) rozprávali podobne ako Rakúšania a v tú dobu sa zaoberali zriaďovaním baní na dobývanie zlata, striebra a medenej rudy a lesnými prácami.
Vrchol slávy dosiahlo baníctvo v tomto kraji za panovania Márie Terézie, ktorá v Smolníku založila rôzne vysoké banské úrady, vysokú banskú školu a mincovňu. O skutočne veľkej prevádzke svedčia aj obrovské haldy, ktoré sú viditeľné ešte i teraz na severovýchodnej časti obce. Táto sa tiež môže považovať za začiatok vzniku samostatnej obce Smolnícka huta.
V roku 1813 bola veľká povodeň. Pretrhla sa hrádza jazera Úhorná a voda skoro úplne zaplavila bane. V roku 1845 bola taká veľká povodeň, že bane boli opäť zaplavené. V roku 1895 sa začalo so stavaním štyroch štvorizbových baníckych domov, ktoré sú známe pod menom „stará banská kolónia“.
Čo môžete vidieť v obci Smolnícka Huta a v blízkom okolí:
Štôlňa Karitas
Vstup do štôlne Karitas je sčasti zasypaný hlinou, ktorá však nezamedzuje vstup do tohto banského diela. Samotná štôlňa je v pomerne zachovalom stave. Štôlňa Karitas, ako aj halda, ktorá sa nachádza nad touto štôlňou a bezmenná štôlňa nad haldou sa nachádzajú na území ložiska Smolník. Jedná sa o stratiformné ložisko polymetalickej sulfidickej mineralizácie, kde hlavnými minerálmi ložiska sú pyrit a chalkopyrit. K vedľajším a zriedkavým minerálom možno zaradiť viacerné minerály, ako sú napr. sfalerit, galenit, markazit, pyrotín, arzenopyrit, chlorit, grafit, rýdze zlato, zirkón. Samotné ložisko je vyťažené do hĺbky 360 m. Začiatky prieskumu ložiska sa kladú do 18. storočia, keď sa začalo intenzívne bádať hlavne jeho smerné pokračovanie na východ a západ. Prieskum bol zameraný na meďnaté rudy. Postupne sa likvidovala väčšina šácht a ťažba sa sústredila na šachtu Pech a štôlňu Karitas, pri ktorej boli v rokoch 1892 a 1893 postavené drviareň a triediareň. Koncom 19. st. sa ťažba preorientovala prevažne na pyrit. Hlavné pyritové šošovky boli do roku 1917.
Kaplnka sv. Jozefa Robotníka
Kaplnka sv. Jozefa Robotníka nepatrí medzi najstaršie historické stavby okolia. Je vlastne nasledovníkom staršej kaplnky, ktorej patrónom bol ten istý svätec. Údaje o postavení pôvodnej kaplnky sa rozchádzajú. Išlo o rok 1645 alebo 1762 a bolo to na inom mieste ako teraz – v doline Schlagversgrund. Postihol ju však rovnaký osud, ako viaceré objekty v Smolníku a jeho okolí. Mapy podzemných banských chodieb sú tu známe „len“ od 18. storočia, ale v podzemí sa nachádzajú aj 500 rokov staršie šachty a štôlne. Tak sa v minulosti stávalo, že sa v dôsledku posuvov pôdy tu a tam niektorá stavba nahla, praskla, alebo rovno prepadla pod zem.