Smolník
Základné informácie:
Okres: Gelnica
Región: Spiš
Súradnice: 48°43´49´´S 20°44´24´´V
Rozloha: 68,97 km²
Počet obyvateľov: 1 129 (k 31.12.2011)
Starosta: Margita Brutovská
Webová stránka obce: www.smolnik.sk
Smolník je banská obec v centrálnej časti Spišsko-gemerského rudohoria. Prvá písomná zmienka o Smolníku sa zachovala v listine z roku 1243. Starú banícku obec, pôvodne slovanskú, dosídlili v 13. storočí Nemci z Gelnice a v roku 1327 ju cisár Karol Róbert podľa Štiavnického práva povýšil na slobodné banské mesto s banským, trhovým, poľovným i rybárskym právom. V roku 1332 stanovil pre slobodné kráľovské mesto Smolník plochu kruhu s polomerom dvoch míľ (vyše 16 km). V 14. storočí bolo v Smolníku sídlo banskej komory. V okolí obce sa ťažili najmä meď a striebro a najväčší rozkvet prežívalo mestečko na prelome 14. a 15. storočia, kedy tu fungovala aj kráľovská mincovňa. V roku 1691 prechádzajú bane späť do vlastníctva uhorského kráľa, respektíve pod správu banskej komory. V 18. storočí sa zintenzívnila ťažba medi, používanej na razenie mincí v tamojšej mincovni a na výrobu zelenej a modrej skalice. Od roku 1754 v Smolníku pôsobila banícka škola, sídlil tu banský súd a inšpektorát, mesto bolo významným administratívnym centrom. V roku 1872 bola budova Komorného divadla prestavaná na tabakáreň, dnes jedinú výrobňu ručných cigár na Slovensku. V roku 1910 postihla údolie Smolníka veterná smršť, ktorá povyvracala stromy a spustošila okolité lesné porasty. Na odvoz kalamitného dreva bola dočasne vybudovaná úzkorozchodná lesná železnica. Do konca 19. storočia zanikla ťažba medi, priemysel v obci sa preorientoval na produkciu pyritu a kyseliny sírovej. Opätovný priemyselný rozmach umožnila výstavba úzkorozchodnej železnice z Gelnice v roku 1883.
Čo môžete vidieť v obci Smolník a v jeho blízkom okolí :
Štôlňa Mária Terézia
Táto podzemná chodba zabezpečená stále udržiavanou baníckou výstužou je historickým banským dielom a i v súčasnosti je priechodná. Práce začali na oboch koncoch súčasnej štôlne naraz, pričom ju viedli tak, aby ňou mohla voda pretekať samospádom. Sekalo sa ručne - dlátami, čo možno v podzemí dodnes vidieť na viacerých miestach. Štôlňa je vysoká 190 cm, avšak na mieste stretu má 6 metrov. Tak teda baníci išli oproti sebe, ale nie v rovnakej výške. Podľa tradovaných spomienok počuli búchanie kladív o dláta, lenže zvuk išiel zhora a na druhej strane zdola. Tak začali v hornej časti kopať a spojili sa. Tereziánska šachta má dĺžku 1986 metrov a baníci na nej pracovali 26 rokov. Dokončená bola v roku 1974 a pomenovali ju na počesť cisárovnej Márie Terézie.
Vodná nádrž Úhorná
Na katastrálnom území Smolníka sa nachádza vodná nádrž, ktorá na prvý pohľad skôr pripomína romantické horské jazero. Nádrž bola postavená v dôsledku nedostatku vody na pohon mechaniky banských strojov, tiež ako protipovodňové opatrenie na ochranu Smolníka. Hrádzu navŕšili z lomového kameňa a hlineného násypu. Prítoky sú hneď tri a z toho urobené dva tak, aby v prípade nadbytku vody bolo možné odkloniť ich toky.
Budova hlavného banského súdu (Bývalá tabaková továreň)
Najmohutnejšou historickou budovou centrálneho námestia je niekdajší banský inšpektorát, neskôr známy ako tabaková továreň. Budova totiž vo svojej histórií slúžila obom účelom a oba preslávili Smolník nielen v celoštátnom, ale i v medzinárodnom meradle. Banský inšpektorát, ako dôležitý reprezentant viedenskej politiky, si zaslúžil aj majestátnu budovu hodnú veľkosti úradu. Pri výrobe cigár je dôležité spomenúť, že podliehala prísnym pravidlám na sušenie tabaku, vlhkosť vzduchu a remeselnú zručnosť. Hrsť tabaku sa vložila na tabakový list, vložila sa dutá slamka slamy doprostred a šúľalo sa až kým nevznikla cigara požadovanej dĺžky, hrúbky a váhy.
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
I keď sa kostol datuje od roku 1801, jeho pôvod je oveľa starší. Kostol veľa krát zničil požiar a preto ho dokonca v roku 1800 prestavali. V roku 1905 postihol Smolník požiar, pri ktorom kostolu padla pôvodná baroková veža s baníckym znakom vo výške 57 metrov. Súčasná dĺžka kostola je 42 metrov a šírka 17 metrov. Väčšia časť interiéru pochádza z 20. storočia. Kostol prešiel viacerými prestavbami. Dominantou sa stal hlavný oltár pochádzajúci z roku 1805 s veľkým obrazom sv. Kataríny Alexandrijskej, ktorý namaľoval H. Friedrich podľa obrazu talianskeho renesančného maliara Pinturicchia. Hnuteľnou pamiatkou je určite klasicistická drevená vyrezávaná kazateľnica z polovice 19. storočia.
Trojičný stĺp
Uprostred obce na námestí pri budove obecného úradu stojí trojičný stĺp. Ako barokové súsošie je zapísaný na zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenska. Stĺp sa síce vyhotovil v roku 1742, no na súčasné miesto bol postavený v roku 1801. Kamenná plastika znázorňuje Svätú trojicu - Boha Otca, Syna ako Ježiša Krista a Ducha Svätého ako holuba obklopeného nebeskou žiarou.
Kaplnka sv. Jozefa Robotníka
Smolnícki baníci uznávali najmä kult sv. Jozefa Robotníka. Jemu aj zasvätili púťový kostolík, pri ktorom sa dodnes konajú bohoslužby v rámci osláv významnejších baníckych sviatkov.
Zvonica
Vedľa kostola sv. Kataríny sa nachádza samostatná zvonica s barokovo stiahnutou cibuľovou strechou, v ktorej je umiestnený zvon Urban.
Evanjelický kostol
Jednou z národných kultúrnych pamiatok Smolníka je evanjelický kostol, ktorý pochádza z roku 1787. Na rozdiel od rímsko - katolíckeho kostola sv. Kataríny, ktorý sa nachádza uprostred obce na pahorku, je evanjelický kostol trochu zastrčený medzi domami severne od centrálneho námestia. Táto skutočnosť je daná historickým obdobím jeho vzniku, kedy evanjelici získali rovnosť a právo vyznávania svojho náboženstva, avšak s určitými obmedzeniami stavby chrámov. Nakoľko kostol nemá vežu, v priľahlej záhrade sa nachádza zvonica, ktorú tvorí zastrešený závesný mechanizmus bez stien. Nachádzajú sa v ňom tri zvony z roku 1938.
Pravoslávny chrám Záštity Presvätej Bohorodičky
Jeho steny nedýchajú miestnou históriou, veď vysvätený bol iba v roku 2008. Napriek tomu upúta pozornosť už z diaľky. Najmä príchodom po ceste od Štóskeho sedla sa jeho zlaté kopuly jagajúce v slnečných lúčoch nedajú prehliadnúť. Dominuje veľký ikonostas, ktorý bol zhotovený na Ukrajine v zmysle presných pravidiel ikonopisectva. Pravidlá spočívajú najmä v nárokoch na duchovnú úroveň a život tvorcu, ako i samotný spôsob realizácie, kde sa maľovanie ikon vníma ako rozjímanie a duchovný rozhovor s Bohom. V strede ikonostasu sa nachádza cárska brána. Jej meno vychádza zo starej tradície, podľa ktorej touto bránou nesmie prejsť nikto iný ako kňaz alebo cár.
Pamätník poslednej vyťaženej tony rudy
Posledná tona vyťaženej rudy symbolizuje koniec baníckej éry, ktorá tu trvala vyše sedem storočí. Ide o naozaj symbolické pripomenutie - niet tam žiadnej pamätnej tabule, namiesto nej sú výrečnejšími atribútmi niekdajšej slávy banský vozík s poslednou vyťaženou rudou a zbíjačka s hrotom v kameni. Posledná ruda sa ťažila 29.12.1989 a jej časť sa nachádza práve vo vystavenom vozíku.
Budova bývalej mincovne
Výroba mincí má v Smolníku dlhú tradíciu. Úzko súvisela s rozvojom mesta, jeho baníctvom a hutníctvom. Existencia mincovne, dĺžka trvania jej činnosti a konečne i zánik mincovne boli podmienené hospodárskou a politickou situáciou v krajine, potrebami trhu, ale tiež blízkosťou surovinových zdrojov. Kým mincovňa v 14. a 15. storočí a krátko aj v 16. storočí produkovala iba strieborné mince, obnovenie mincovej tradície v 2. polovici 18. storočia súviselo s razbou medených mincí. V čase svojho najväčšieho rozkvetu v budove mincovne vyrábalo mince až 14 raziacich strojov. Zamestnaných tu bolo 500 ľudí a tí produkovali mesačne až pol milióna mincí. Priemerné ročné príjmy z razby predstavovali hodnotu okolo 5 miliónov zlatých. Popri oficiálnych platidlách sa banskí podnikatelia pokúšali raziť pre zamestnancov vlastné mince - banské znaky. Možno ich považovať za núdzové peniaze, ktoré i keď nemali výraznú hodnotu, predstavovali istý druh platidla v regióne. V tomto regióne neustávali pokusy o razbu mincí prakticky počas piatich storočí. Zmenil sa iba materiál, striebro bolo nahradzované meďou.
Historický hostinec Alžbetin dom (Palatínové divadlo)
Kultúrny dom uprostred námestia postavený v roku 1828 pôvodne na poschodí s divadelnou sálou, javiskom, šatňami a skladom kulís. V roku 1832 vo východnej časti bolo založené kasíno. Budova ako svedok niekdajšej slávy mesta Smolník plnila svoj účel najmä v časoch Rakúsko - Uhorska, keď mesto prosperovalo z ťažobnej banskej činnosti i tabakovej továrne. Smolník, býval mestom, a to bohatým. Vďaka prosperite miestnych baní mal dostatok peňazí i na kultúrny rozvoj, ktorým dokonca predstihol vývoj aj ďaleko väčších a známejších miest. Takmer revolučnú zmenu v divadelníctve znamená rok 1805, kedy miestny banský úrad v Smolníku nechal postaviť divadlo s otáčacím pódiom.
Meštiansky dom bratov Joanelliovcov
Meštiansky dom slúžil ako mestská bašta a v rokoch 1650 až 1681 v ňom pôsobili bratia Andrej a Silvester Joanelliovci, ktorí sa zaslúžili o rozvoj obce Smolník. Pod domom sa nachádzajú pôvodné historické pivnice.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
Na nižnom konci obce pri ceste stojí nápadná nadštandardne vysoká kaplnka so sochami sv. Jána Nepomuckého a malých anjelov. Kaplnka je pri zobrazení roku postavenia ozdobená baníckym znakom s dvoma kladivkami.
Holmikova kaplnka
Samotná kaplnka nie je stará, na jej schodoch dokonca vidíte rok zhotovenia 1934. Naviac je i zatvorená neprehľadnou železnou bránou. Kaplnku dal postaviť v roku 1934 smolnícky obchodník nemeckého pôvodu Ján Holmik. V časoch ČSR tu podnikal s viacerými komoditami, no najznámejší tu bol vďaka obchodu, kde predával šatstvo. V roku 1934, keď sa vracal do Smolníka na blatnej a kamenitej ceste vypovedali Jánovi Holmikovi poslušnosť brzdy a práve v najostrejšej zákrute sa začalo auto kotúľať ako lopta. V tej chvíli vykríkol "Mária hilfe" ("Mária pomoc") a auto sa zastavilo. Nikomu sa nič nestalo a on to vnímal ako zásah svätice. V tom istom roku tu dal postaviť túto kaplnu.
Kaplnka Navštívenia Panny Márie
Podľa zápisu v roku 1723 tu stála malá drevená kaplnka, no v roku 1735 ju kompletne prebudovali a vysvätili ako Marienkapelle. Podľa záznamov z roku 1776 sa už kaplnka nazývala Marie Heimsuchunskapelle, čiže Kaplnka Navštívenia Panny Márie. Nie je žiadna legenda, ktorá by vysvetľovala, prečo niekto staval túto stavbu v lese pri ceste vysoko nad dvoma obcami.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Kostol bol vybudovaný v roku 1751, odkedy sa viedli matriky, ktoré sa údajne stratili pri prechode frontu za druhej svetovej vojny. V strede stĺpovej architektúry vyniká socha Nanebovzatej panny Márie s adorujúcimi anjelmi, inšpirovaná gotickou predlohou. Uprostred plastík sv. Jozefa a sv. Jána Krstiteľa je oltár doplnený volútovou a akantovou ornamentikou s ružicami. Na spojucúcej časti s vertikálnymi volútami plastiky štyroch cirkevných otcov je reliéf Dobrý Pastier, v strede je sv. Ján Nepomúcky. Kazateľnica je doplnená rokajovou ornamentikou.
Kaplnka Panny Márie Snežnej pri obci Úhorná
Kaplnka Panny Márie Snežnej s prameňom liečivej vody sa nachádza pod vrchom Hekerová. Pri kaplnke sa nachádza prístrešok, ktorý slúži pre slávenie liturgií pod holým nebom. Ďalej sa tu nachádza krížová cesta so 14 krížmi. Odpust sa tu koná každoročne v prvú augustovú sobotu a nedeľu.
Fotografie Smolníka a jeho pamiatok: gelnicaaokolie.webnode.sk/fotogaleria/#smolniiik-jpg1