Štós a Štós kúpele
Základné informácie :
Okres: Košice - okolie
Región: Abov (Košice - okolie)
Súradnice: 48°42´36´´S 20°47´11´´V
Rozloha: 31,36 km²
Počet obyvateľstva: 734 (k 31.12.2011)
Starosta: Anton Imling
Webová stránka obce: www.stos.ocu.sk/sk/
Štós je pravdepodobne najstaršou osídlenou obcou v malebnom údolí Bodvy. Prvé písomné zmienky pochádzajú zo začiatku 13. storočia z archívu Jasovského kláštora Premonštrátov. Pôvodný nemecký názov mesta sa preniesol nemenený do spisovnej slovenčiny a uchoval sa dodnes. Prvé drevené príbytky si tu ľudia stavali v horách pri štôlňach, šachtách a uhliarskych páleništiach. Roľníci a remeselníci začali osídľovať a zúrodňovať Štósku dolinu a spracovávať bohaté ložiská železnej rudy a medi. V roku 1696 bol Štós povýšený na banícke kráľovské mesto. Za vlády Márie Terézie prežil Štós druhý veľký rozkvet baníctva, ktorý trval do začiatku 19. storočia, kedy boli banské diela uzavreté. Prvé záznamy v cechovej knihe o výrobe nožiarskych súčiastok pochádzajú z roku 1721. Nožiarska výroba sa začala najprv organizovať po domácky, postupne preniká na verejnosť a vrcholí vytvorením prvého štóskeho nožiarskeho cechu v roku 1723 s riadnymi cechovými právami, chrániacimi dobrú povesť a kvalitu štóskych nožiarskych výrobkov. Vďaka prastarej nožiarskej tradícii a založení dvoch nožiarskych tovární "Wlaslovits" a "Komporday" i nožiarskej dielne "Schreiber a synovia", stal sa Štós začiatkom 19. storočia významnou priemyselnou obcou. Pokračovateľom bohatej priemyselnej tradície bol závod Sandrik Štós a.s. Ďalšie pracovné príležitosti zaistili neďaleké prírodné liečebné kúpele Štós, založené v roku 1883 Róbertom Kompordayom.
Čo môžete vidieť v obci Štós a v jeho blízkom okolí :
Sandrik Štós (Bývalá Wlaszlovitsova továreň)
V roku 1803 bola v Štóse založená továreň Jozefa Wlaszlovitsa, ktorá sa rozrástla na najväčšiu nožiarsku továreň v Uhorsku. Svojimi nožiarskymi výrobkami a šabľami bola známa po celej Európe, na Balkáne a dokonca aj v Amerike. Pôsobenie rodiny Wlaszlovitsovcov v Štóse zanechalo trvalý kladný vplyv na život obyvateľstva nielen v oblasti práce, priemyslu, ale aj verejného života a kultúry. Už pred druhou svetovou vojnou vybudovali pri svojej továrni elektráreň, z ktorej sa dodával elektrický prúd do celej obce. Tri storočia tradície výroby nožov v Štóse neostali bez povšimnutia "vlády ľudu" a tak z niekdajšej Wlaszlovitsovej továrne po dostavbe v roku 1951 vznikol štósky závod národného podniku Sandrik. V súčasnosti je vo vlastníctve firmy Teide s.r.o. a v časti výrobných priestorov sídli firma GE - Metal s.r.o. Ukážky vtedajších nožov môžete ešte aj dnes obdivovať na miestnom ObÚ v Štóse a u nožiarskeho majstra pána Otta Neumanna.
Pamätný dom Zoltána Fábryho
Uprostred obce s číslom 189 sa nachádza pamätný dom Zoltána Fábryho - maďarského spisovateľa žijúceho a tvoriaceho na Slovensku. Na prvý pohľad dom spoznáte už podľa busty umelca a pamätnej tabule. Nachádza sa tu expozícia, ktorá je venovaná tomuto protifašistickému spisovateľovi, včítane jeho knižnice s vyše 10 tisíc zväzkami kníh, ale aj s osobnými vecami autora. Expozícia je de facto zachovaním interiéru domu v stave, ako bol počas spisovateľovho života. Od roku 1970, kedy Zoltán Fábry zomrel, sa tam takmer nič nezmenilo. Tiež posteľ, na ktorej sa narodil i spával, jeho písací stroj, skriňu s osobnými vecami, hosťovskú izbu, obrazy a plastiky ako dary od priateľov z oblasti umenia (plastiky Vojtecha Löfflera, grafiky Eugéna Króna a pod.), tiež fotografie rodičov a ďalšie drobnosti, ktorými sa autor rád obklopoval. Rozsiahla knižnica, ktorá dominuje obom výstavným izbám, zahŕňa množstvo najmä maďarsky písaných starožitných kníh, teda v jazyku, v ktorom tvoril aj Zoltán Fábry. Revízia knižnice a jej súpis s následným možným využitím pre študijné účely by mali byť úlohou blízkej budúcnosti. Počas prehliadky sa návštevník oboznámi s mnohými podrobnosťami zo spisovateľovho života. Napríklad, že ku koncu svojho života mu už choroba nedovolila písať na stroji, tak svoje posledné diela diktoval niekdajšiemu majiteľovi nožiarskej fabriky Jozefovi Wlaszlovitsovi, ktorý o svoj majetok prišiel pri znárodnení v roku 1948.
Vila Jozefa Wlaszolitsa
Pri pôvodne gotickom rímsko-katolíckom kostole sv. Jána Nepomuckého sa pod popisným číslom 125 nachádza národná kultúrna pamiatka – vila továrnika Wlaszlovitsa. Ide o ukážkovú honosnú obytnú stavbu v klasicistickom slohu z 19. storočia, ktorá kedysi patrila najbohatšiemu mužovi obce. Výstavbe vily továrnika Wlaszlovitsa, ktorý zbohatol vďaka výrobe nožov a šablí, predchádzala vyše osemdesiatročná tradícia nožiarskeho cechu v Štóse. Nožiarsky cech tu vznikol v roku 1721 a v roku 1803 podnikateľ poľského pôvodu Jozef Wlaszlovits v Štóse založil svoju fabriku. V 1948 po nastolení komunistickej vlády a znárodňovaní súkromného majetku nastal tvrdý režim aj pre Wlaszlovitsovcov, ktorí prišli nielen o továreň, ale aj o svoje domy. V obci ich mali tri. Okrem tejto vily ešte jednu na konci obci pri kaplnke sv. Jána Nepomuckého (túto vilu momentálne obývajú občania rómskej národnosti) a tretiu vilu v Kúpeľoch Štós (ktorá je v zchátralom stave). Po znárodnení dostala Wlaszlovitsova vila iný rozmer. Zriadili tu detský domov, najskôr pre miestne siroty - ako jedného z tragických následkov druhej svetovej vojny, neskôr pre deti z celého Slovenska. V súčasnosti sa tu stále nachádza špecializovaný detský domov pre deti vo veku do troch rokov.
Evanjelický kostol
Popri pôvodne gotickom rímsko - katolíckom kostole sv. Jána Nepomuckého sa v Štóse na hlavnej ulici nachádza aj evanjelický kostol, ktorý tu vybudovali v 18. storočí za vlády cisára Jozefa II. Historické súvislosti, jednotlivé časti interiéru a zachovalosť pôvodnej protestantskej sakrálnej architektúry robia túto stavbu pozoruhodnou. Staviteľmi kostola boli Antonius a Johann Georg Kreutzerovci, tesárčinu mal na starosti Georg Heida. Všetci traja boli zo Štósu. Staviteľov neskôr doplnil majster Mattias Haberland zo Smolníka. Kostol dokončili v roku 1788, kedy bol aj vysvätený. Interiér svojim stvárnením zodpovedá času, v ktorom bol chrám postavený a nenesie výraznejšie známky neskorších úprav. Ústredným motívom oltára je obraz s modliacim sa Kristom v Getsemanskej záhrade. Neskorobarokový evanjelický kostol v Štóse je filiálny a patrí pod faru Evanjelického cirkevného zboru a.v. Košice Terasa. Otvorený býva len počas bohoslužieb, ktoré sa tu konajú iba raz mesačne, a to vždy v druhú nedeľu v mesiaci.
Rískokatolícky kostol sv. Jána Nepomuckého
Pravdepodobne najstaršou stavbou niekdajšieho baníckeho mesta a súčasnej obce Štós je pôvodne gotický rímsko - katolícky kostol sv. Jána Nepomuckého. Vysoká veža s cibuľovitou strechou je dominantou hornej časti obce. Dominantou interiéru je barokový oltár z roku 1727. Ústredným oltárnym obrazom je olejomaľba s výjavom zo života sv. Jána Nepomuckého. Obraz bol namaľovaný v roku 1791 maliarom Jozefom Sinajom. Strop je zdobený freskami z roku 1937, ktoré tu nechal vyhotoviť majiteľ vtedajšej štóskej nožiarskej fabriky Jozef Wlaszlovits. Vo veži sa nachádza zvon z čias baroka, ktorý bol vyrobený v roku 1753.
Dom Henrika Huberta
Uprostred obce sa nachádza dom Henrika Huberta, ktorý tu žil v 50. rokoch 20. storočia. Henrik Hubert bol synom zakladateľa výroby šumivého vína na Slovensku. V roku 1903 sa po svojom otcovi stal majiteľom oprávnenia na vedenie živnosti firmy HUBERT J.E. Pochovaný je na miestnom cintoríne.
Klimatické Kúpele Štós
Klimatické kúpele Štós ležia vedľa starej baníckej cesty, v malebnom prostredí zmiešaného lesa plného voňavých jedlí a smrekov. Patria medzi menšie kúpele, ktoré sú ako stvorené pre tých, ktorí hľadajú uník zo stresu a civilizácie. Za svoj vznik nepriamo vďačia tradičnému baníctvu a kováčstvu, ktoré už od 14. storočia prekvitalo na hornom toku Bodvy. Panovníkmi podporovaná kolonizácia priviedla do tejto oblasti v minulých storočiach veľa obyvateľov nemeckého a poľského pôvodu. Remeselná zručnosť kováčov, dedená z pokolenia na pokolenie, dala roku 1803 podnet na založenie prvej továrne na výrobu nožov v Štóse. V tomto podniku pracoval ako nožiarský majster aj istý Róbert Komporday, laický nadšenec a propagátor vodoliečby. Z jeho popudu založili roku 1881 spoločnosť, ktorá si dala za cieľ vybudovať na lúkach nad Štósom kúpele, kde sa bude liečiť studenou vodou. Kúpele, ktoré tu v roku 1883 otvorili, menili postupne majiteľov, svoje indikačné zameranie i metódy liečby. Po prvej svetovej vojne patril Štós k tým niekoľkým klimatickým kúpeľom, kde sa poskytovala seriózna liečba. O odborne vedený ústav prejavila záujem Revína bratská pokladnica, ktorá ho nakoniec roku 1927 odkúpila na liečbu svojich poistencov. Rozhodla sa celé prebudovať a rozšíriť. Tento zámer výstavbou nových objektov aj uskutočnila. Roku 1950 tieto klimatické kúpele prebudovali na špecializovaný ústav na liečbu silikózy, ktorý slúži aj na liečbu baníkov uránových baní. Dospelí pacienti sú ubytovaní v troch liečebných domoch, ktoré maju súhrnú kapacitu asi 150 postelí. Detskí pacienti majú osobitné kúpeľné sanatórium. Vlastné klimatické kúpele tvorí komplex liečebných domov a zariadení umiestených v horskom prostredí nad obcou toho istého mena.
Bývala štôlňa v Štós kúpeľoch
Medzi zaujímavostí a bezpochyby rarity Kúpeľov Štós patrí bývalá štôlňa nachádzajúca sa približne 30 metrov severozápadne za Domom oddychu. Daná štôlňa bola pravdepodobne prieskumná. V súčasnosti je uvedená atrakcia z dezolátnom stave, vstupný portál sa rozpadol koncom roka 2010.
Fotografie Štósu a Kúpeľov Štós: gelnicaaokolie.webnode.sk/fotogaleria/#detska-liecebna-v-kupeloch-stos-jpg