Turistický okruh
Prakovce - Gelnica
A) Cyklotrasa Prakovce - Gelnica, Turzov
výškový profil cyklotrasy
TRASA: Prakovce, rezbársky chodník - Banícke múzeum v Gelnici + socha baníka + Banícke námestie - Gelnický hrad - Turzovské jazero (dolné) - Turzovské jazero (horné)
DĹŽKA: 9,7 km
STÚPANIE: 435 m
TRVANIE: cca 3 hod.
NÁROČNOSŤ: stredne náročná
TYP BICYKLA: horský
POVRCH: lesná cesta, asfalt
Povrch cyklotrasy
Detailný popis cyklotrasy
Atraktivity
B) Trasa zameraná na montanistiku
TRASA: Prakovce dedičná štôlňa Alžbeta - Prakovce, štôlňa Anna Relichová - Banícke múzeum v Gelnici + socha baníka + Banícke námestie - Evanjelický kostol v Gelnici - Gelnica, hrob baníka - štôlňa J. Baptista - štôlňa Lýdia - štôlňa Leopold - štôlňa Štefánia
DĹŽKA: cca 12 km
CIEĽOVÁ SKUPINA: nadšenci montanistiky
NÁROČNOSŤ: stredne náročná
Atraktivity
Dedičná šôlňa Alžbeta
Vstup do štôlne s rozmermi 1x 1,5 m je z betónu, zasypaný hlinou hneď od vstupu, teda vstup do nej nie je možný, pred vstupom je na povrchu voda, čo dokazuje prítomnosť banských vôd. Dedičná štôlňa Alžbeta slúžila ako odvodňovacie banské dielo pri ťažbe železnej a medenej rudy zo žily Alžbeta. Podľa archívnych údajov ŠGUDŠ sa v blízkosti tejto štôlne nachádzali vo vyšších polohách dve ďalšie štôlne, ktoré však už v súčasnosti nie sú v teréne viditeľné a o ich prítomnosti dnes svedčia len archívne údaje. Samotná žila, ktorá má dĺžku približne 100 m, bola dobývaná hlavne na limonit.
Štôlňa Anna Relichová
Ústie štôlne sa nachádza v nadmorskej výške 405 m n. m. Štôlňa je zaplavená vodou, čo výrazne obmedzuje prístup. Pred portálom sú zachované kovové vstupné dvere. Štôlňa Anna Relichová sleduje žilnú štruktúru s rovnomenným názvom, ktorá sa nachádza v súvrství čiernych až tmavosivých fylitov a vo východnej časti aj v metapsamitoch staršieho paleozoika. Žilnú výplň tvorí hrubozrnný siderit s vysokým obsahom horčíka, ankerit, spekularit, kremeň, chalkopyrit, Hg-Ag tetraedrit, pyrit, arzenopyrit, galenit, sfalerit, cosalit, skuterudurit a niekoľko sekundárnych minerálov, ako sú napr. limonit, malachit, azurit. Vzhľadom na minerálnu prítomnosť možno jednoducho odvodiť, že z tejto žily boli ťažené železné a medené rudy.
Banícke múzeum + Banícke námestie + socha baníka
Budova múzea bola postavená roku 1802. Na jej výstavbu bol použitý materiál z hradných múrov. Vznikla z renesančného jadra pričlenením ďalších budov v duchu tereziánskeho baroka.V súčasnosti sa v ňom nachádza expozícia predmetov zachytávajúcich život a prácu baníkov a históriu banského mesta Gelnica. Gelnické námestie je podlhovasté a pomerne pravidelné. Námestiu dáva ráz skupina domov, v ktorých bývali majitelia baní tvoriaci najvyššiu spoločenskú vrstvu. Na svahoch okolo námestia boli rozstrúsené domčeky baníkov, majstrov, drevorubačov, uhliarov a furmanov. Do dnešného dňa sa zachoval dom baníka, ktorý je v rekonštrukcii. Jednou z dominánt a zároveň symbolom mesta je aj socha modliaceho sa baníka. Je umiestnená pred starou mestskou radnicou (dnešné Banícke múzeum). Predstavuje pamiatku na podnikanie Jacobsovcov. Táto liatinová socha je dielom maďarského sochára Edmunda Szamovolského.
Evanjelický kostol, Gelnica
Hľadať evanjelický kostol v Gelnici podľa veží vyčnievajúcich nad okolité strechy by bolo chybou. Chrám na prvý pohľad zaujme už tým, že žiadnu vežu nemá. Napriek tomu pri pohľade do vnútra zistíte, že ide o vskutku úžasnú stavbu, a to ako svojimi rozmermi, tak i čistotou architektonického slohu. Celé Lutherovo námestie, kde sa evanjelický kostol nachádza, pozostáva z budov postavených v štýle tereziánskeho baroka. Námestie bolo vybudované v druhej polovici 18. storočia a svoj architektonický ráz si zachovalo doposiaľ. Klasicistická budova evanjelického kostola bola postavená r. 1784 nákladom 30 tisíc zlatých, ktoré zozbieralo 200 veriacich, 6 cechov a ťažiarstvo Roberti, ktoré dalo postaviť kazateľnicu a oltár; haviari bane Roberti venovali kostolu tzv. banícky chór a ťažiarstvo sv. Jána evanjelistu obraz cisára Jozefa II., ktorého meno sa na znak vďaky uvádza na dvoch doskách nad hlavným vchodom do kostola. Na oltári je olejomaľba Samaritánky a Krista od Karola Jakobeyho z roku 1887. V parapete baníckeho chóru je podlhovastý výklenok, kde je umiestnené súsošie baníkov pri dolovaní. Nad výjavom sa nachádza nadpis „Roberti Hauerschaft“. Ten pripomína, že chór nechali postaviť haviari z bane Roberti.
Hrob baníka, Gelnica
Pod korunami vysokých starých stromov našiel svoj trvalý odpočinok človek, ktorý bol v týchto lesoch zavraždený. Doteraz ostávajú záhadou okolnosti jeho smrti. Medzi ľuďmi sa traduje, že bol nájdený v slávnostnej baníckej uniforme, v ktorej ho aj pochovali. Na hrobe je tabuľka s dvojjazyčným nápisom : Hrob baníka, Bergmannsgrab 1937.
Štôlňa J. Babtista
Štôlňa sa nachádza pri pozemku jedného rodinného domu. Domáci ju využívajú ako pivnicu.
Štôlňa Lýdia
Banské dielo, ktoré je chránené pred vstupom zvedavcov modrými plechovými dverami.
Štôlňa Leopold
Leopoldi štôlňa (nadm. výška 615,70 m) je založená a razená mimo ložiska ako smerná chodba. Jej dĺžka je v území Gelnice asi 850 m, pokračuje však ďalej k severozápadu v území Sloviniek a pri šachte Andrei je opojená s bývalou dedičnou štôlňou Laurenti. V starších časoch slúžila ako dedičná štôlňa v oboch revíroch.
Štôlňa Štefánia
Je známa ťažbou ešte koncom 20. Storočia. Vedľa štôlne sa nachádzajú časti betónového portálu
