Turistický okruh

Smolnícka Huta - Mníšek nad Hnilcom

Trasa zameraná na montanistiku 

TRASA: štôlňa Karitas (Smolnícka Huta) - Kaplnka Sv. Jozefa Robotníka (Smolníkca Huta) - štôlňa Pavol (Mníšek nad Hnilcom) - tajch Grund (Mníšek nad Hnilcom) - tolerančný evanjelický kostol (Mníšek nad Hnilcom)

DĹŽKA: cca 9,7 km

CIEĽOVÁ SKUPINA: nadšenci montanistiky

NÁROČNOSŤ: stredne náročná

Atraktivity

Štôlňa Karitas

    Vstup do štôlne Karitas je sčasti zasypaný hlinou, ktorá však nezamedzuje vstup do tohto banského diela. Samotná štôlňa je v pomerne zachovalom stave. Štôlňa Karitas, ako aj halda, ktorá sa nachádza nad touto štôlňou a bezmenná štôlňa nad haldou sa nachádzajú na území ložiska Smolník. Jedná sa o stratiformné ložisko polymetalickej sulfidickej mineralizácie, kde hlavnými minerálmi ložiska sú pyrit a chalkopyrit. K vedľajším a zriedkavým minerálom možno zaradiť viacerné minerály, ako sú napr. sfalerit, galenit, markazit, pyrotín, arzenopyrit, chlorit, grafit, rýdze zlato, zirkón. Samotné ložisko je vyťažené do hĺbky 360 m. Začiatky prieskumu ložiska sa kladú do 18. st., keď sa začalo intenzívne bádať hlavne jeho smerné pokračovanie na východ a západ. Prieskum bol zameraný na meďnaté rudy. Postupne sa likvidovala väčšina šácht a ťažba sa sústredila na šachtu Pech a štôlňu Karitas, pri ktorej boli v rokoch 1892 a 1893 postavené drviareň a triediareň. Koncom 19. st. sa ťažba preorientovala prevažne na pyrit. Hlavné pyritové šošovky boli do roku 1917.

Kaplnka Sv. Jozefa Robotníka

    Kaplnka sv. Jozefa Robotníka nepatrí medzi najstaršie historické stavby okolia. Je vlastne nasledovníkom staršej kaplnky, ktorej patrónom bol ten istý svätec. Údaje o postavení pôvodnej kaplnky sa rozchádzajú. Išlo o rok 1645 alebo 1762 a bolo to na inom mieste ako teraz – v doline Schlagversgrund. Postihol ju však rovnaký osud, ako viaceré objekty v Smolníku a jeho okolí. Mapy podzemných banských chodieb sú tu známe „len“ od 18. storočia, ale v podzemí sa nachádzajú aj 500 rokov staršie šachty a štôlne. Tak sa v minulosti stávalo, že sa v dôsledku posuvov pôdy tu a tam niektorá stavba nahla, praskla, alebo rovno prepadla pod zem.

Štôlňa Pavol

    Vstup do štôlne je obmedzený kvôli násypom hliny, otvor je však dostatočne veľký na to, aby sa cez neho dostal dospelý človek. Chodba tohto banského diela je vystužená svorníkovou výstužou. Na počve je banská voda, ktorá pomalým prúdom vyteká zo štôlne. Štôlňa Pavol predstavuje prieskumnú štôlňu, ktorou sa sledovalo zrudnenie šošovky Jalovičí vrch. Jedná sa o najnovšiu štôlňu, ktorou sa skúmala táto šošovka. Bola vytvorená v druhej polovici 20. storočia na prieskum polymetalického zrudnenia Pb-Zn-Cu. Jedná sa o submarinné exhalačno-sedimentárne ložisko polymetalického sulfidického zrudnenia Mníšek nad Hnilcom – Kojšov.

Tajch v Grunde

    Bol vytvorený pri stavbe železničnej trate na odkon vody z rieky. Tajch je v súčasnosti v pomerne zachovalom stave, bez viditeľného znečistenia vody v tomto vodnom diele.

Tolerančný evanjelický kostol v Mníšku nad Hnilcom

    V ústrednom súpise pamiatok je vedený pod č. 681. Nachádza sa nad križovatkou a vedie k nemu cesta nazývaná „Kiächngang” (Kostolná cestička), ktorá nebola vždy taká široká, otvárala sa len v nedeľu a slúžila len pre tých, čo šli do kostola. Pozemky pod kostol darovali: Jakob a vdova R. Theiszová, Christian Stark, Gaspar Wenczel a Friedrich Lerch. 5. júla 1785 bol schválený stavebný pozemok a 22. októbra 1785 bol položený základný kameň. Peniaze a povozy na stavbu kostola poskytli zámožnejší obyvatelia, ale na stavbe sa podieľali aj chudobnejší. Časť organovej skrine tvoria motívy baníkov s erbmi.